"Máš na viac, si veľmi múdra a keby si sa čo len trochu snažila, určite by si bola najlepšia z triedy. Nezahadzuj svoju inteligenciu a nadanie. Tvoja učiťeľka mi povedala, že to všetko poriadne flákaš. Čo z teba bude? Nemôžeš byť speváčkou, tým si na seba nezarobíš. Ľudia ako my sa nepreslávia, veď si iba dievča z dediny. A hovorím ti to pre tvoje dobro.
Vtedy to už Ema nevydržala. Utiekla a poriadne buchla dverami. Tú ďalšiu časť, že spieva na úkor školy, aj kď by mohla byť najlepšia v triede, to by už nevydržala. Stále to bolo o tom istom. Podľa jej matky by sa mala vydať a mať rodinu, kariéra bola až na druhom mieste. Vraj si mala nájsť nejaké normálne povolanie, tak, ako všetci, s výplatou na konci mesiaca. Jej matka taký život mala a priala ho aj svojim deťom. Vlastne to s nimi vždy myslela iba najlepšie.
Na ďalšom rodičovskom združení bola učiteľka spokojná. Ema sa zase začala učiť, mala dobré známky a miesto spievania chodila s kamarátkami von. Ako normálne dievčatá. Hoci Ema by povedala skôr bežné... Snažila sa a postupne jej to šlo lepšie a lepšie. Teda, byť bežnou.
Ema skončila školu a mala konečne vlastný byt. Aj dobrú prácu s výplatou na konci mesiaca. Síce ešte nebola vydatá, čo jej matke trochu narúšalo predstavu dokonalého života, ale inak naplnila jej očakávania. A celkom úspešne sa presviedčala, že je šťastná.
Raz, keď zase doniesol domov zlé vysvedčenie, otec ho posadil na stoličku a vysvetlil mu, že to už nebude viac tolerovať. On sám bol murárom a pripisoval to najmä tomu, že nemal príležitosť ísť na vysokú školu a v škole aj tak nikdy pozor nedával. Povedal svomu synovi, že ak nechce skončiť ako on, nech sa konečne začne začne učiť. Poslal ho spať bez večere, vraj nech si to rozmyslí. Na ďalšom vysvedčení boli už len samé jednotky. Otec bol naňho pyšný. Jeho syn potom šiel na ekonómiu a zamestnal sa v malej banke na predmestí. Oženil sa a ak nie je v práci alebo s manželkou, maľuje. Vtedy žije, keď je v práci, cíti sa, akoby spal.
Komentáre